2018/2019

Menü:

Digiškola

Projekt

Milí návštevníci! / Tisztelt Látogató!

Vítame Vás na internetovej stránke našej školy. Vytvorením tejto internetovej stránky Vám chceme priblížiť minulosť našej obce v rámci projektu Digiškola - Máme radi Slovensko. Veríme, že i Vy nám pomôžete pri jej tvorbe a zašlete nám zaujímavé návrhy, podklady alebo fotografie z jej histórie i súčasnosti, informácie o zaujímavých rodákoch alebo osobách pôsobiacich v obci, informácie zo športu, kultúry. Všetko môžete posielať na elektronickú poštu našej školy: tarczy@zschotin.edu.sk

Üdvözöljük honlapunkon. Ezen az oldalon a Digi - iskola - Szeretjük Szlovákiát projekt keretén belül készült információkat mutatjuk be. Reméljük, Önök is tudnak segíteni és új információkat, adatokat küldenek nekünk községünk múltjáról, híres szülötteiről. Minden adatot szívesen fogadunk az iskola villámposta elérhetőségén: tarczy@zschotin.edu.sk

 

V rámci projektu sme vytvorili krátku videonahrávku, kt. si môžete stiahnuť tu /A projekt keretén belul készult kisfilm letoltheto itt:

 

Doplňujúci text k videu:

Chotín sa stal známym aj za hranicami Slovenska svojimi archeologickými nálezmi, unikátnou prírodou, výrobou kvalitného vína a významnou históriou. Prvé archeologické nálezy sa tu našli už koncom 19. storočia, najmä pri ťažbe piesku. Chotár obce je nepretržite osídlený už od staršej doby bronzovej.  Mimoriadne významné keltské pohrebisko bolo objavené na polohe Felsö - Kenderföld (47 hrobov, z nich 4 žiarové, ostatné kostrové), z ktorého pochádza unikátny keltský náramok s pseudofiligránovou výzdobou, fľaša”Liesenflasche” a kantaros.

Pozoruhodné je bohatstvo tunajšieho nálezového materiálu (zbrane, šperky, predmety osobnej potreby a pod.), ktoré Chotín preslávili aj za hranicami Slovenska. Archeológovia rozdelili náleziská na 10 lokalít, ktoré označili rímskymi číslicami od I. až po X. a  na 30 miestach sa konali vykopávky z rôznych období.  

Obec sa prvýkrát spomína v roku 1075 (ako Wagetuin), kedy ju kráľ Štefan I. dáva ostrihomskému arcibiskupstvu. V roku 1223 je uvedená ako „villa Hetten“ predaná komárňanskému archidiakonovi. O stálom význame obce svedčí, že sa o nej zachovalo veľa historických listín a pomerne dobre poznáme jej starú históriu.

       
     
   
 

Obec sa niekoľkokrát stala majetkom ostrihomského arcibiskupstva. Počas tureckých vojen  spustla, v roku 1552 sa tu uvádzajú len štyri obývané domy.  Ešte na začiatku 18. storočia boli porty opustené, preto boli dosídlené obyvateľmi z Nitrianskej a Tekovskej župy. V roku 1703 vypuklo posledné protihabsburgské povstanie Ferenca II. Rákócziho a aj v okolí obce viackrát operovali kuruci či cisárski vojaci. Povstanie bolo potlačené roku 1711,  ale zanedlho vypukla krajinská morová nákaza, ktorá značne zdecimovala aj tunajšie obyvateľstvo. Potom sa situácia upokojila a obec sa mohla rozvíjať. V roku 1720 tu bolo 14 domácností a spomínajú sa aj vinice.

Chotín bol dejiskom dôležitých vojenských operácií počas revolučných rokov 1848/1849. Sídlili tu vojenské jednotky generála Pota, ktoré obklúčili pevnosť v Komárome. Proti nim zasiahla 2. vojenská jednotka pod vedením Kosztolányiho, ktorý čakal pri chotínskych lesoch.

V rokoch 1856 a 1882 obec zachvátil veľký požiar a tá z väčšej časti ľahla popolom. Požiare boli častým javom, trstinové a slamené strechy sa ľahko vznietli, čo mimoriadne sužovalo vtedajších obyvateľov. Chotínsky požiar namaľoval aj významný maliar Árpád Feszty v roku 1886.

Súčasťou histórie obce je aj história výšivkárstva v Chotíne, vďaka čomu sa naša dedina stala svetoznámou. V rokoch 1870 veľkostatkár pán Géza Baranyai so svojou manželkou zorganizovali kurzy výšivkárstva, aby podporili už pekne sa rozrastajúci domáci priemysel v dedine. Ženy sa učili výšivkárstvo ažúr, pripravili si vzorkovník, s ktorým chodili po jarmokoch a ponúkali svoj tovar. Objednávatelia si mohli vybrať zo vzorkovníka, aký obrus či posteľnú bielizeň chcú. Dostali sa aj na Miléniovú výstavu do Budapešti, kde získali bronzovú medailu za svoju prácu. V r. 1900 sa zúčastnili Svetovej výstavy v Paríži, kde pani Margita Szelleová, chotínska poštárka, dostala pamätný list za unikátnosť. Komárňanské časopisy z týchto rokov sa  často venujú chotínskemu domácemu priemyslu.

Na bojiskách I. svetovej vojny padlo 45 tunajších obyvateľov a  II. svetová vojna si spomedzi obyvateľstva vyžiadala krutú daň, 49 Chotínčanov. Tesne pred skončením II. svetovej vojny Nemci deportovali 23 mladých dievčat vo veku 15 až 18 rokov do Nemecka, ako aj 17 mladých chlapcov vo veku 13 – 16 rokov. Vojna sa tu skončila 28. marca 1945, ale ani potom nenastal pokoj. V rámci výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom bolo odtiaľto násilne vysťahovaných 48 rodín. Na ich miesto sa sem prisťahovali slovenské rodiny hlavne z Békéscsaby a Kiskörösu. Samota Örs ležiaca smerom na Krátke Kesy  a samota Lándor (Nándor) patrila obci Chotín.                                                               

O náučnom chodníku

O našej dedine existuje mnoho publikácií a monografií, napriek tomu sú prírodné a kultúrne pamiatky obce aj medzi obyvateľmi samotnej dediny pomerne neznáme. Najvhodnejším spôsobom prezentácie dedičstva obce by bol náučný chodník, ktorý by mohol poskytovať základné informácie i mnoho zaujímavostí pre obyvateľov, ale aj pre návštevníkov obce. Snažili sme sa vytvoriť chodník takým spôsobom, aby bol vhodný aj na využitie v edukačnom procese. Náučný chodník ponúka komukoľvek možnosť presvedčiť sa, že aj územie zdanlivo všedné obsahuje množstvo prírodných hodnôt, kultúrnych pamiatok a nesmierne veľa zaujímavostí.

 

Základné informácie o náučnom chodníku:

P Dĺžka trasy: 7,2 km (cca. 4h)

! Poznámka: čas na absolvovanie návštevy krajinárskych parkov a na poznávacie aktivity nebola zahrnutá do dĺžky trasy.

Chodník je obojsmerný, číslovanie tabúľ tak neslúži na značenie poradia, ale má len orientačnú funkciu a slúži len presnej lokalizácii na mape.

↑ Dostupnosť:

miestna autobusová zastávka na trase Komárno - Štúrovo: 200 m

železničná stanica Chotín: 2,5 km

železničná stanica Komárno: 14 km

železničná stanica Nové Zámky: 25 km

železničná stanica Štúrovo: 66 km

železničná stanica Komárom v Maďarskej republike: 18 km

Zastávka prvá -  Chotínske jazero

Obec Chotín s 1425 obyvateľmi leží 11 km severovýchodne od Komárna v Podunajskej nížine, v nadmorskej výške 109 - 121 m. Juhozápadná časť odlesneného chotára je na močaristej nive Žitavy, severovýchodná časť na nižších terasách pokrytých piesočnatými sprašami a viatymi pieskami. Na nive sú lužné a nivné pôdy, na terasách černozemné a mačinové. Chotínske piesky sú od roku 1953 štátnou prírodnou rezerváciou. Na rozlohe vyše 7 ha žijú pieskomilné a suchomilné rastlinné a živočíšne spoločenstvá na stabilizovaných pieskových dunách. Ich vrstvy naviatych vápnitých pieskov dosahujú výšku 2 až 3 m.

Pred viac ako 100 rokmi bol Chotín plný malých jazier. Na mieste tzv. Delihegy bagrovali piesok. Miesto „Közös legelő” bolo močaristé. Dnešné jazero vyschlo  v r. 1983. Tak aj zostalo na niekoľko rokov. Koncom 80. rokov začali vyschnuté jazero kvôli povodniam vyhlbovať, aby voda z ulíc mohla odtiecť do blízkeho kanála. Vtedy umelo vytvorili malý ostrovček v strede jazera. Odvtedy sa tu objavili aj ryby. Posledné vyhĺbenie jazera sa uskutočnilo v r. 2011. Chotínske jazero natočili aj filmári. Roku 1925 bol v Komárome premietaný film pod názvom „Cigánybárónő“ (Cigánska barónka), pod réžiou Szentirmaiho z Berlínskeho filmového inštitútu, kde spoznať jazero, kostol, ale aj chotínsky kroj.

 

Zastávka druhá -  Galéria Lilla

Galéria Lilla dostala meno po láske, múze básnika Mihálya Csokanaiho Vitéza. Lilla bola manželkou miestneho kalvínskeho farára a pochádzala z Moče. Podľa ľudu, vraj, mal slávny spisovateľ Mór Jókai príbuzných v Modranoch. Raz, keď išiel  na koňskom povoze cez Chotín, vypadlo koleso voza. Kým majstri opravovali koleso, Lilla pozvala k sebe na čaj spisovateľa.

V 80. rokoch 20. storočia bola budova prerobená na galériu, v ktorej sa organizujú výstavy umelcov. V jednej časti budovy je umiestnená zbierka – stála výstava -  p. E. Zajosa o Chotíne. Sú tu staré predmety, zariadená izba, kroj, obrazy a niekoľko fotografií. Predná izba je venovaná Lille, čiže Júlii Vajdovej, ktorá bola nešťastnou manželkou chotínskeho kňaza. Lilla poznala aj Tarczyho a jeho sestru, Kláru, ktorá žila so svojou rodinou v Chotíne a mala dcéru Kristínku – Tinku, ktorá opatrovala Lillu.

 

Zastávka tretia -  Reformovaný kostol

Kostol bol postavený v II. polovici 18. storočia. Jeho vzácnosťou je kazatelňa v barokovo-klasicistickom štýle. Nad bránou kostoľa je vypísaný rok 1792. Terajšiu podobu získal r. 1912. Na základe archeologických vykopávok z r. 1957 bolo zistené, že v lokalite Chotín IX (Dolné Konopište, Alsókenderföld) sa našiel kostol zo stredoveku. Je to stavba s obdĺžnikovým pôdorysom a polkruhovitým uzáverom. Celková dĺžka tohto objektu je 10,9 m a šírka 6,26 m. Presne v strede sa zistil základ podporného piliera s rozmermi 60*70 cm, vybudovaného z tehiel, spájaných maltou. Uprostred SV polovice tohto objektu sa našiel v hĺbke 45cm hore dnom obrátený hlinený kotlík. Nad ním bola uložená jedna tehla, možno vo funkcii schránky niekdajšieho pokladu vo vnútri sakrálnej stavby. Pred kostolom je pamätný stĺp reformácie.

Za kostolom je malý park, v ktorom sa nachádza socha Széchényiho, „Najväčšieho Maďara“, a pamätný stĺp významných osobností maďarskej histórie.

 

Zastávka štvrtá - miestny reformovaný cintorín 

Pod cintorínom sa nachádza lokalita Chotín III, kde sa našlo žiarové pohrebisko severopanónskej kultúry. Pri pochovávaní boli často rozrušené žiarové hroby, z ktorých črepový a iný materiál bol vhodený späť do novej hrobovej jamy. Nálezy datujú toto pohrebisko do strednej doby bronzovej. Pamiatky  sa dostali r. 1913 do Národného múzea v Budapešti. Podľa písomnej správy Patayho v denníku záznamov č. 127, 1913, pochádza z Chotína aj 6 bronzových závesov, 1 kus bronzovej špirály, prsteň, časť polmesiacového závesu, zlomky nášiviek a hlinená nádoba. Podrobný opis predmetov a ich fotiek sa nezachoval, nakoľko inventár NM v Budapešti bol za druhej svetovej vojny zničený a predmety do r. 1956 sa už nenašli. V Chotíne je viac lokalít rôznych kultúr, preto sú označené rímskymi číslicami. Napriek tomu, že výskum tohto pohrebiska by bol dôležitý, nemohol byť uskutočnený, nakoľko miesto, kde sa už spomínané hroby našli, je terajšími hrobmi zaplnené a plocha medzi hrobmi je príliš malá.

Na Chotínskom starom cintoríne je hojný výskyt chráneného kavyľa pôvabného predstavujúceho xerotermnú kvetenu. V miestnom reformovanom cintoríne je aj pomník padlých hrdinov počas I. a II. svetovej vojny. Pomník bol postavený v r. 1924, neskôr sem doplnili mená padlých II. svetovej vojny. Orginálny vták  - turul - na vrchole pomníka bol z bronzu a bol ukradnutý. V r. 2000 bol vyhotovený akademickým sochárom Lajosom Nagyom.

   
Zastávka piata -  miestny katolícky cintorín

V blízkosti katolíckeho cintorína, smerom na Marcelovú na pravej strane cesty je Őrs puszta – lokalita Chotín VIII – slovanské kostrové pohrebisko z IX. storočia.

V r. 1995 na mieste Alsó kenderföld - Dolné Konopište  bolo zistené geofyzikálnym meraním, povrchovým zberom a testovacím výskumom priekopové opevnenie s rozmermi 110*100m so šírkou 3m a hĺbkou 130cm. Opevnenie sa datuje do obdobia stredoveku.Dolné Konopište

 

Zastávka šiesta – Lokalita Delihegy

Za novostavbou sociálnych domov sa uskutočnila ťažba piesku v 70. rokoch.  – Chotín VII. -  Delihegy. Stará ľudová slovesnosť sa viaže k tomutu miestu: „Raz bol vrch v Chotíne a aj ten odniesli!“

V r. 1979 sa realizoval výskum rímsko-barbarského sídliska v tejto lokalite. Výrazom barbarské kmene sa označujú jazykovo príbuzné staroveké kmene doložené od železnej doby (Kvádi, Markomani, Longobardi, Alamani, Ostrogóti, Vizigóti, Dáci, Bójovia). Tu narazili na Keltov a na hranice Rímskej ríše. Z odkrytých objektov, hrobov rímsko-barbarského sídliska sa získal bohatý súbor keramiky, v ktorom sú bronzové a železné spony, nože, kopije, kostené hrebene, fragmenty tehál. Odkryli sa tu dve pece slúžiace na technické účely a v ich blízkosti chata s nosnými stĺpmi usporiadanými do šesťuholníka. Pece slúžili na vypaľovanie tehál a súviseli s tehlovou stavbou v blízkom okolí. Nálezy sú z obdobia rímskej doby.

 

Zastávka siedma - Acacia

Bývalá reštaurácia, oproti nej sa nachádza lokalita Chotín II, kde sa uskutočnili archeologické vykopávky:

a/ popolnicové pohrebisko halštatskej doby chotínskej skupiny – patrilo sem okolo 1000 hrobov s bohatými nálezmi z III. st. p. n. l. - trácke pohrebisko

b/ sídlisko z doby laténskej z I. st. pr. n. l.

c/ sídlisko z XI. – XIII. st. n. l., a to na hone Símítós, Sasüllő

Nachádzajú sa tu aj Chotínske piesky, ktoré sú od roku 1953 štátnou prírodnou rezerváciou. Na rozlohe vyše 7 ha žijú pieskomilné a suchomilné rastlinné a živočíšne spoločenstvá na stabilizovaných pieskových dunách. Vrstvy naviatych vápnitých pieskov dosahujú výšku 2 až 3 m. Koník stepný sa tu vyskytuje v hojnom počte. Na západe Chotínskych pieskov sa vyskytujú suchomilné rastliny a teplomilné živočíchy, niektoré z nich sú vzácne a kriticky ohrozené.

 

Zastávka ôsma – Základná škola  Lajosa Tarczyho s VJM Chotín

Tabuľa Lajosa Tarczyho, po ktorom je pomenovaná aj naša škola. Tarczy sa narodil v Chotíne 6. decembra 1807. Tu prežil aj svoje detské roky. Vraj počas jeho detstva bola zasadená lipa pri kostole, kde bola aj stará škola. Po škole chodievali do záhrady rektora Császára, ktorý ich prakticky učil pestovanie ovocných stromov. Ovocný sad bol veľmi známym v šírom okolí. Tarczy ďalej študoval v Komárne na gymnáziu a potom išiel do maďarského mestečka Pápa, kde neskôr aj učil a stal sa rektorom. Zaviedol povinnú gymnastiku, založil knižnicu a prírodovedný kabinet. Učil Petőfiho a Jókaiho. Zúčastnil sa aj revolúcie 1848.  Jeho pra-pravnučka žije v blízkom Komárne a je čestnou členkou učiteľského zboru tunajšej školy. Založená bola aj nadácia Tarczyho, ktorá každý školský rok udeľuje ocenenie pre najlepšieho deviataka Tarczy školy. Ocenený žiak získa pamätnú bronzovú medailu a finančnú odmenu.

  Mapa náučného chodníka                                                                       

 

 
   

Užitočné informácie

LILLA GALÉRIA,  

Chotín č. 486, 946 31 Chotín,

Tel.: 00421 357 886 090

e-mail: ouchotin@nz.psg.sk

 

REŠTAURÁCIA HÉT VEZÉR,

Hlavná č. 122, 946 31 Chotín,

Tel.: 00421 918 632 045

e-mail: 7vezer@centrum.sk

 

ČARDA U BOCIANA

č.520

Chotín, 946 31

tel.: 0905 218 487

 

VINIČNÉ DOMY SZUHVIN A PENZIÓN BORKŐ

Chotín č. 117, 946 31 Chotín

Tel.: 00421 905 306 087, 00421 357 786 109

e-mail: szuhvin@pnet.sk

www.szuhvin.sk

 

Základná škola Lajosa Tarczyho s VJM Chotín

Školská 332, 946 31 Chotín

Tel.: 00421 35 7786 288

www.zstarczy.edupage.org

 

Použitá literatúra

DUŠEK, Mikuláš. Trácke pohrebisko z doby Halštatskej v Chotíne, Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 1966, s. 95-103.

DUŠEK, Mikuláš. Žiarové pohrebisko severopanonskej kultúry v Chotíne na Slovensku, In Archeologické rozhledy, Československá akadémia vied, IX – 1957, s. 772 – 774.

EGERVÁRI, Ödön. Bátori Schulz Bódog emlékiratai az 1848/49-i szabadságharczból, Pest, 1870, Történelmi Könyvtár, Komárno, Sign. 11.B – 1 – e – 7, s. 127 – 159.

HANZELYOVÁ, Elena. Kuzma a Rajtár, Pokračovanie leteckej prospekcie na Juhozápadnom Slovensku. In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1995, Archeologický ústav SAV v Nitre, Nitra, 1997, s. 78.

HARL, Friderike, LŐRINC, Barnabás. Sprievodca rímskym lapidáriom v bašte VI. v Komárne, Múzeum maďarskej kultúry a Podunajska, Komárno – Wien, 2002, ISBN 80 – 968860 – 0 – 7, s. 7.

HEČKOVÁ, Janka.  V susedstve Rímskej ríše, študijný materiál, s. 1, 9, 12, 63.

HEČKOVÁ, Janka. Rimania a Germáni na strednom Dunaji, Univerzita Konštantína  Filozofa v Nitre, Filozofická fakulta, 2005, s.  2 - 64.

HEČKOVÁ, Janka. Výzdobné prvky a motívy na keramike domácej proveniencie zo sídliska z doby rímskej v Chotíne. Studia historica Nitriensia II, 1993, s. 40-54.

Príspevok k poznaniu nížinnej dediny v XI. – XIII. stor. Slovenská archeológia, IX 1-2, Eisnerov sborník, Vydavateľstvo SAV, 1961, s. 460 - 462.

ROMSAUER, Peter. Druhý rok výskumu v Chotíne. In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1978. Nitra, s. 234-238.

ROMSAUER, Peter. Záverečná etapa výskumu v Chotíne, In Archeologické nálezy na Slovensku v roku 1979, Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, Nitra, 1980, s. 184.

SEBESTYÉN, Dávid. Tarczy Lajos életrajza, b. m., b. r., b. v., s. 43, 48.

SZÉNÁSSY, Arpád. Heténytől Pápáig, Tarczy Lajos életútja, Od Chotína po Pápu, životná dráha Ľudovíta Tarczyho, Západoslovenské tlačiarne, n.p. Komárno, číslo 6393/83,  1983, s. 17 – 83.

TARCZY, Lajos. Életszabályok,  b. v., Pápa, télutó 16-án, 1878.

ZACHAR, Lev.  Keltské umenie na Slovensku, Tatran, 1987, 061-064-87, KUN, s. 16 – 78.

ZAJOS, Ernő. Hetény, az én falum, KT Kiadó, 1998, ISBN 80-8056-078-1, s. 16 – 28.

 

 

 

 

 

 

 

 

Ajánlatunk

Kapcsolat

  • Základná škola Lajosa Tarczyho s vyučovacím jazykom maďarským Chotín
    Školská 332
    946 31 Chotín
  • Igazgató:
    0908454733
    +421908 454 733

Fényképalbum

Menü:

Menü: